Fóbie skupiny A - prvá časť
Publikované 29.05.2025 v 19:03 v kategórii Fóbie, prečítané: 89x
Slovo „fóbia“ pochádza z gréckeho slova „φόβος“ (phóbos), ktoré znamená „strach“ alebo „hrôza“. V gréckej mytológii bol Phobos (syn boha vojny Area a bohyne Afrodity) a stelesňoval strach, úzkosť a paniku. Tento grécky základ sa zachoval v mnohých odborných názvoch fóbií, kde sa k slovu „-fóbia“ pripája grécky alebo latinský koreň označujúci objekt strachu napríklad arachnofóbia (arachné) – pavúk.
Takže: Fóbia je druh úzkostnej poruchy, pri ktorej človek zažíva iracionálny a prehnaný strach z konkrétneho objektu, situácie alebo prostredia, ktorý však vo väčšine prípadov nie je život ohrozujúci.
Ako rozlíšime, či ide o fóbiu? Pozerajme na nasledujúce znaky:
1. Intenzívny strach: ochromujúca hrôza a panika len pri zmienke, alebo predstave toho čoho sa niekto bojí.
2. Vedomé sa vyhýbanie: Čoho sa bojíme, k tomu nejdeme. Pri fóbiách to platí dvakrát, alebo aj trikrát. Dokonca pri nútení niekoho aby sa priblížil ku spúšťaču svojej fóbie hrozí panický atak.
3. Vedomie iracionality: Človek si častokrát uvedomuje, že jeho strach je neopodstatnený, ale nedokáže ho ovládať.
4. Obmedzovanie života: V ťažších prípadoch môže fóbia významne ovplyvniť život človeka.
Poznáme tri typy fóbii: Špecifické, (z nejakej veci, zvieraťa), sociálne, (Zahanbenie, súdenie, ubližovanie v spoločnosti, alebo kontakt s ľuďmi) a agorafóbie, (Z miest, davov, situácii, kde sa nedá nájsť pomoc, alebo sa nedá odniekiaľ dostať.) Všetko si rozpíšeme neskôr. Každej fóbii sa budeme osobitne venovať. Toto je z úvodu všetko, poďme na fóbie. Pôjdu podľa abecedy, takže ak píšete referát, alebo to máte radi pekne zoradené, nech sa páči:
Ablutofóbia: Situácia: Je večer, ty prídeš z práce a čo spravíš ako prvé? Vlezieš do sprchy. Otvoríš dvere do kúpeľne, zoblečieš prepotené veci a pozrieš na ten vraždiaci sprchoví kút, alebo hrôzostrašnú vaňu a... Sucho v ústach, roztrasené kolená, studený pot ti steká po chrbte. Presne tak. Ablutofóbia je strach z kúpania sa, alebo umývania sa. Takže, ak v MHD zas natrafíš na niekoho, kto smrdí na celý autobus, neodsudzuj ho. Možno len trpí ablutofóbiou.
Acarofóbia: Príjemné letné popoludnie ako stvorené na relax na záhrade, alebo v lesíku. Nič len ty, šťavnatá zelená tráva pod tebou a modré nebo nad tebou. Viečka sa ti zatvárajú, trávička ťa príjemne šteklí na ušku, na líčku, na nose... Moment! Trávička nemá nožičky! A už vôbec ich nemá toľko veľa! Otváraš oči a čo vidíš? Odpornú mnohonohú príšeru, ktorá sa vybrala na výlet na tvoj nos. Jej tenučké nožičky pri každom krôčku šteklia a ty v panike utekáš a rušíš zvieratká pri odpočinku. Presne, Acarofóbia je strach z hmyzu, alebo teda z toho, že vás hmyz pošteklí. V skutku desivá predstava, keď sa ocitnete trebárs v tmavej miestnosti a plno motýľov, alebo múch, alebo včiel kolo vás lieta a obtiera sa o vás krídelkami a vás to tak nepríjemne šteklí....
Acerofóbia: Máte chuť na kyslé cukríky, kyselkavú ovocnú zmrzlinu, alebo huspeninu s poriadnou dávkou octu, dobré suché vínko, alebo trebárs len limonádu s citrónom? Ak ste sa vydesili už len pri tej predstave, pravdepodobne trpíte acerofóbiou. Je to totižto strach z kyslých vecí, kyslej chuti. Môže, ale aj nemusí to mať dočinenia s alergiou. Napríklad, keď zjem niečo kyslé ja, začnem sa desne škrabať, ale strach z toho nemám. Ľudia s acerofóbiou sú buď precitlivení čo sa týka chuťových pohárikov, alebo majú nepríjemnú skúsenosť s detstva, alebo niečo iné. V každom prípade v nich pohľad na kyslý citrus, fľašu octu, alebo kyslé cukríky vyvoláva hrôzu.
Achluofóbia: Keď sa znenazdajky vypne v noci prúd. Keď máš ísť po tme na záchod. Keď ideš domov tmavou ulicou a nesvieti nočné osvetlenie. Keď zhasne svetlo a v dome nič nepočuť. Máš pocit, akoby si bol sám na svete a zmocňuje sa ťa známy strach. Strach z tmy. Lebo presne to je achluofóbia. A boli by ste všetci prekvapení koľko ľudí tým trpí. Nie len detí, ale aj dospelých ľudí, slávnych, známych. Tma, to je neznáme, prístrešok démonov a zlodejov. Tma je, nedostatok svetla. Ľudia sa teda neboja tmy, ale toho čo v nej môže byť.
Acusticofóbia: To hádam netreba vysvetľovať. Človek vyhľadáva ticho, desí ho všetko hlučné, hlasná hudba, hlasy, nehovoriac o vŕtačkách a iných pracovných nástrojoch, prechádzajúce vozidlá, zvieratá, ale aj domáce spotrebiče. Taký človek to má v živote hrozne ťažké.
Na dnešok toľko. Zaujímavých faktov sú kvantá, takže ak chceš aby ti nič neušlo, zostaň verný tomuto blogu a aj facebookovej stránke
https://www.facebook.com/?__mmr=1&_rdr
Komentáre
Celkom 0 kometárov