Tiger a líška - príbeh na zamyslenie

V džungli vládol tiger. Bol to múdry a láskavý kráľ. Raz, keď sa prechádzal svojim územím, počul z krovia kňučanie a nárek. Šiel sa pozrieť a v jame v blate našiel zmrzačenú líšku. Naháňali ju poľovnícke psy a dotrhali ju tak, že nemala ani jednu nohu. Umierala v bahne, lebo ani poľovníkovi nestála za zastrelenie. Vraj, čo už z líškou, ktorej psy od zúrivosti odtrhli nohy. Nie je na nič dobrá, nech si zdochne tam kde spadla. Ale tiger sa zľutoval. "Čo ti to urobili, sestrička?" Spytuje sa, jemne ju berie do zubov a odnáša ju do svojej nory, kde ju očistí vlastným jazykom a uloží do svojho teplého pelecha. Potom sa vyberie na lov a donesie jej čerstvé mäso. Takto sa o ňu deň čo deň stará. Lýže jej rany, nosí jej jesť a prináša ju ku vode aby uhasila smäd. Keď sa jej rany zacelia, vykladá si ju na chrbát a chodí na obchôdzku teritória s ňou a navzájom si robia spoločnosť. Líška je šťastná, že sa nad ňou láskavý kráľ takto zľutoval a tiger je šťastný, že je pri ňom verná duša, ktorá sa sýti jeho prítomnosťou a jeho slovom. Toto všetko zo stromu sledovala opica a povedala si: "Fíha, to je úžasné, ako sa kráľ o líšku stará. Aj ja by som chcela, aby ma niekto nosil na chrbte, umýval ma a nosil mi potravu až ku ústam. Nosil ma každý deň na slniečko a ku vode aby som sa napila. Aj ja by som chcela zaspávať v mäkkej tigrej srsti a leňošiť a nestarať sa o nič." A tak sa vybrala k tej jame, kde líška niekoľko dní umierala a ktorú predtým ľahostajne obchádzala, ľahla si a začala predstierať plač. Húkala na les, no nikto k nej neprišiel. Nikto ju nepočul. Po pár dňoch ju to prestalo baviť, veľmi vyhladla a tak sa naštvaná vrátila domov na strom. Ako tak nazúrene trhala banány a šupky hádzala kade-tade, prechádzal popod stromom vlk. "Prečo si taká nahnevaná opica, čo sa ti stalo?" Spýtal sa hľadiac hore a posadil sa. Opica zoskočila dole a začala sa mu sťažovať. Nadávala a vykrikovala aký je ten život zlý a ako sa o ňu nikto nezaujíma, keď ona túži po tom čo má tá líška. A že či to je spravodlivé, veď robila presne to čo ona. Prečo by sa nad ňou nemal niekto zľutovať. Vlk si ju vypočul a potom si vzdychol. "Ty si to nepochopila však? Nič si sa nenaučila? Líška pomoc skutočne potrebuje, pretože sama si pomôcť nemôže. Ale ty máš zdravé predné aj zadné laby a môžeš si nájsť potravu aj vodu, môžeš sa aj umyť. Ba môžeš ešte viac. Môžeš pomôcť tým čo si nemôžu pomôcť sami. Ty si však bola lenivá a namyslená. Chcela si sluhu, aby ťa obskakoval. Nemysli si, že ťa kráľ nepočul. Neraz kolo teba prešiel, ale vedel, že sa len hráš. Povedz, pomohla si líške? Videla si predsa poľovníka aj jeho psov, mohla si psov odplašiť, no ty si nereagovala, nestarala si sa. Mohla si zavolať kráľa aby prišiel vyhnať poľovníka, ale teba to netrápilo. Mohla si líšku vziať a postarať sa o ňu, ale ty si ňou pohŕdala. Zaslúžiš si teda milosrdenstvo? A predsa, ak by sa ti stalo to čo tej líške, kráľ by ťa nenechal umrieť, ale prišiel by a postaral by sa o teba a ak by nešiel on, poslal by niekoho z nás a my by sme to urobili z lásky ku kráľovi a z lásky k tebe. Pouč sa z toho milá sestra opica a začni sa chovať viac ako tiger. Džungľa je plná opustených a stratených, choď a naprav svoje správanie." A opica sa veľmi zahanbila a odišla od vlka aby sa polepšila.